Vláda uviedla, že zníži používanie plynu pri výrobe elektriny a zrejme
si ako zálohu ponechá uhoľné elektrárne, ktoré by mohli zostať v
prevádzke dlhšie, než sa doteraz plánovalo. Odstavovanie uhoľných
elektrární sa môže až do odvolania prerušiť. V ideálnom prípade by však
vláda chcela splniť svoj cieľ a postupne ich do roku 2030 vyradiť.
Vojna na Ukrajine dramaticky zmenila nemecké plány prechodu na zelenšiu
elektrinu, ktoré počítali s dočasným zvýšením dovozu plynu, kým sa
nevybuduje infraštruktúra pre obnoviteľné energie. Najväčšou slabosťou
nemeckej energetickej politiky, ktorá sa teraz plne ukázala, je, že na
ruský plyn pripadá až na 55 % dovozu. Táto nadmerná závislosť teraz
komplikuje snahy Berlína o sankcionovanie Moskvy.
S pokračovaním agresie voči Ukrajine však silnie tlak na úplné
zastavenie dodávok ruskej ropy a plynu, keďže Moskva z týchto príjmov
financuje vojnu. Berlín to zatiaľ odmieta, keďže by to malo výrazný
negatívny vplyv na nemeckú ekonomiku.
Situáciu ešte skomplikovalo, že ruský prezident Vladimir Putin v stredu
(23. 3.) v snahe obísť niektoré západné sankcie vyhlásil, že Rusko bude
požadovať platby za plyn v rubľoch, čo Nemecko považuje za porušenie
kontraktov.